Nemám dieťa. Myslím ale, že aj bez toho si veľmi dobre dokážem predstaviť ako by sa zachoval môj 11 ročný syn, keby som mu hneď po Teleráne vypol televízor a zakázal mu ho pozerať až do ďalšieho Telerána na druhý deň. Okrem Počasia a Televíznych novín (tie sú prekvapivo vhodné pre každého) je to totiž jediný program prístupný deťom do 12 rokov. Nechcem tým ale obhajovať kvalitu televízneho vysielania. To je kapitola sama o sebe a určite sa jej ešte viac krát budem venovať. Spomenul som to len kvôli povinným piktogramom, príjemným smajlíkom cez pól obrazovky, ktoré nám jasne hovoria pre koho je program určený.
Na jednej strane je pekné, že sa zákonodarný zbor venuje aj takýmto otázkam. Ale keď už s tým začali aj pri hudobných dielach...musím povedať, že by sa mali dôležitejšie veci riešiť. Keby sme žili v ideálnom svete Pleasantville, tak možno. Ak by deti na CD videli zákaz, tak by si poctivo zapchali uši vždy, keď by pesnička začala hrať v rádiu. Neviem prečo, ale mne sa zdá, že v Pleasantville nežijeme. Povedzme si teda reálne, je takéto označovanie na niečo dobré?
K hudbe, filmom a počítačovým hrám, ktorých sa to mimochodom týka tiež, sa dnes dostane každý veľmi jednoducho, bez ohľadu na vek. Možno by to tak byť nemalo, ale je. Nemyslím si však, že by v dnešnej dobe môj 11 ročný syn začal fajčiť kvôli tomu, že na CD-čku, ktoré si sám kúpil, počul skladbu "Cigaretka na dva ťahy". Nemyslím si tiež, že by sa moja 11 ročná dcéra stala lesbičkou potom, ako počula skladbu "L.A.G. song".
Koniec koncov veľa ďalších zákonov a nariadení nie je celkom v súlade s realitou.
